A tak mame za sebou dalsi den v Sydney. Sa mi dnes podarilo uspesne postupit do dalsieho levela v jazykovom kurze. Je to celkom ocakavatelne ale som za to rada. Dnesny den bol celkom zvlastny.
Casto krat mam pocit ze pocasie v Sydney odraza nalady vsetkych ludi ktory su tu. Je to totiz jedine vysvetlenie toho preco sa tak rychlo meni. Rano bolo prijemne teple ale pomerne veterne. Moje ocakavanie na teplotu okolo obeda teda boli ze sa este oteply, no ake bolo moje zdesenie ked som vysla zo skoly na obedovu prestavku!! Zima pod mracikom a fukalo este viacej co sa mi teda rozhodne nepacilo. Mala som sa sebe len kratasky a zabky, ale na kolko som mozno aj tusila nejaku zradu tak som si zobrala mikcu.
Ale aby som sa Vratila opat ku analogii pocasie vs. ludia. Sydney plne vsetkych druhov ludi a narodnosti a co ja viem coho co sa ani pomenovat neda a vstci spolu nejako viac menej vychadzaju je to uzasne. Vo svoje podsatete mi je jedno ci sa ignosruju alebo toleruju alebo len prost enemaju cas mysliet na rozdiely vysledok je stale ten isty.
Dnes sme sa bavili s byvalou spolubyvajucou na kavicke blizko Hide Parku o zivote tu a sama sebe som polozila celkom zaujimavu otazku na ktoru som zial nevedelaodpovedat. Otazka bola celkom jednoducha, ako by som charakterizovala Sydney keby sa ma niekto opytal. NO Neviem.
Ked som prisla domov tak som nad tym zacala premyslat v com je to vsetko vynimocne a neopakovatelne. Vo svojom zivote som zatiel prilis necestovala a tak nemam s cim porovnat. Ale predsa musi byt nieco na co budem spominat co bude pre mna uz do konca zivota spojene len a len so sydney ale chcela som aby to bolo nieco osobne a vynimocne a potom mi to zrazu prislo, je to tak jednoduche je to predsa moj priatel.
Sydney nas spojilo a co kolvek sa stane bude prave on a len on spojeny s tymto mestom a vsetkym co tu prezivam. Nas vztah je zaroven aj odrazom paradoxov zivota a nevyspitatelnosti vsednych dni.
Australie, Syndey, ako sa hovori je cela dole hlavou, no nie len zemepisnou polohou ale vsetkym co sa mi tu deje. Stretnut moje druhe JA na opacnej casti zemegule ked doma byva do 15 km odomna je naozaj proti logike. Kazdy den sme si blizsi a blzsi, a nie je to sposobene len spolocnym byvanim ale sposobom celeho naseho sydneyjskeho zivota. Od kedy sa rano zobudime az kym nezhasne v Newtowne svetlo ( co sa mimochodom stalo vcera, na celej ulici niesiel prud a svietili len nudzove svetla) Vsetko je tu ine ale vdaka Tomaskovi tak blizke. Rana su najkrajsie, milujem ten pocit cistoty a neposkvrnenosti nove dna.
Kazdy den rano o 3 cistia cesty a chodniky v celom meste a potom vsetko sa ranom zacina, ludia otvaraju obchody a vo svojej podstate sa im nechce ist do prace ale to malicke vzrusenie z tohoco sa vsetko prave dnes moze stat je uzasne, mozno pride niekto zaujimavy, mozno dnes urobim skvelu trzbu alebo cokolvek co suvisi s druhom prace aku robite. NIektory si zelaju aby urobili vcera viacej prace a dnes sa nemuseli tolko stresovat. Iny sa tesia ze nasli pracu. Vsetko je nove tolko prikladou by sa dalo popisat ze ani neviem. Ale napada mi jeden zo vsetkych.
Nocne smeny v hotely kde som pre tym pracovala boli uzasne. Rano o 3, po tom co som urobila uzavierku sa vsetko zacalo, prisiel pan s pecivom a potom dalsi s ovocim a zeleninou a takto postupne priniesli vsetko co nas sefkuchar nasled pretvoril na majstrovke ranajky,
Komentáre