lenka

Dnes je tomu dva tyzdne a volaco co sme sa so snubencom vratili domov. Ale zacnime radsej na zaciatku konca mojho pobytu v Australii.

22dni pre koncom mi moj drahy isiel na vylet aby si ukoncil svoje cestovanie po nej. Tym vlastne obsiahol vsetky staty a teritoria okrem Tasmanie. Bolo to ironicke lebo poslednych 22 dni bolo totznych s tymi prvymi. Ja som sa venovala skor sebe a balenie a predaju ci skor zbavovania sa veci ktore sme tam nadobudli. A 17 maja ma cakal este test z Aj a na druhy den som letela na Fiji na 10 dni.

Chvile depresie a ocakavania co ma bude cakat doma ako to vsetko bude a pocity osamelosti sa tak volajako miesali a nedali mi spat. Odchod na Fiji a pobyt na nom bol skvely az na to ze ma tam snad dostipalo vsetko co mohlo. Chrobacikovia co ziju v matracoch , komare a na koniec aj cervene mravce :))  Vela ludi asi od fiji ocakava nadhene plaze modre more a tak to tam aj naozaj je ale podmienky okolo uz nie su take skvele ale ak mate radi nekonvenciu je to skvele miesto pre oddych.

27 maja som sa vratila z Fiji spat do Sydney a konecne bola i ked len na par hodin s mojim drahym a na druhy den som letela domov. U nase znameho sme este rychlo oslavili mojho draheho 25 narodeniny dobalili veci a mohli ost domov. Bolo to cele zvlastne za 8 mesiacov som sa tam citili ako doma aj vdaka tomu dobremu priatelovi ktory stal pri nas vzdy ked sme to potrebovali. Len vdaka nemu sme mali vsetko co sme mali. Bol to ako otec, stary otec a neviem co vsetko do kopy. Dnes mi chybaju navstevy u neho a rozhovory o zivote  a ludoch okolo nas.

A prisla hodina odletu. Ked som nasadla do lietadla celu cestu do Singapuru som plakala ako mala nedokazala som prestat aj ked realny dovod som nemala.Moj drahy letel 3 hodiny po mne a vedela som ze sa urcite doma uvidime a ze viac menej mame kde doma byvat ze mam zaistenu brigadu. Hore do lietadla som si zobrala velkeho plysiaka ktory bol kupeny na vianoce kym drahy bol na vylete v Perthe. Let zo Singapuru do Frankfurtu a nasledne do Viedne uz bol pokojnesie. I ked som vo frankfurte utekala cez cele letisko lebo som mala len hodinu na pretup. Ale vsetko som stihla a na cas prisla domov kde som este na letisku ja cakala na mamu. Nevedeli zaparkovat.

Moje prve jedlo doma boli ako inak bryndzove halusky od mojej babiny. Potom som este skocila do staro-novej prace po smeny ako budem robit. A potom konecne domov do mojej postielky.

Ako som tak prechadzala vsetky stare miesta Bratislavy a mne blizkych miest mala som pocit ze som nikdy ani prec nebola. Ako prve mi proslo divne ze vsetci hovoria po Slovensky a stale som sa chcela vykecavat po Aj v obchode a tak.

Ako druhe ked som sa konecne dospala tak som si uvedomila ze sa tu vsetci mracia! Ale stale nechapem preco?! Mame nadhernu krajinu krasnych ludi a problemy ake mame su vsade.

Momentalne mam pocit ze tu ani nie som doma som ako turista. Kade chodim tam sa cudujem ako tie veci funguju. Som zvedava co nam prinesie cas. Snad to bude vesele a zivot ma bude bavit tak ako do teraz:))