lenka

          Kde zacat ked sa chcete podelit o to v podstate nic co sa deje vo vasom zivote. Od nasho/ mojho navratu spat na rodnu hrudu prebehli uz 4 mesiace ( konkretne 28/09/09) tak sa snazim hodnotit alebo apon zisti ci tento navrat bol spravny alebo ako vlasnte.

Prve tyzdne sa niesli v duchu chaosu ako v pocitoch tak ludoch case a inom. Potom sme zacali renovovat nas bytik. Bolo to sice trosku chaoticke a so vselijakymi chybami ale finalny vysledok stoji za to. Viete nie je to ten byt ktory ma vela vymozenosti a technickych hracie a dizajnerskych vychytavok ale byt kde sa ludia citia dobre uvolnene tak pokojne, To sa ani necudujem alebo tam mame uplne ticho.

Nemame drahu kuchynsku linku - jej cele otapetovanie las stalo 25 € ale je to moja pycha. Vsade to ma nejake tie nedostatky ale mne to nevadi.

Konecne prebehla registracia do mojej skoly a aj moj snubenec nasiel pracu. Asi nie je rad za to aka je a mozno sa aj hambi ale ja som stastna ze ju ma. Je to krok v pred aby sme mohli fungovat nezavislejsie od nasich rodicou.

Do skoly sa tesim i ked to bude asi narocnejsie ako do teraz ale tak zapneme nejaku tu bunku na vyse a bude dobre.

Najlepsia sprava dnesneho dna?! je ze nam konecne prisiel kufor po 5 mesiacoch

Tesim sa na to co bude dalej ale zarovne sa mi naskyta myslienka ze ak stale len hladim na to co bude kedy vlastne zazivam to co je??

Dnes mam vsetko co si mlady clovek zela mozno nie len mlady, mam kde byvat, mam pracu (brigadu) ktoru robim rada, mam skolu ktora ma zaujima, mam peniaze na to co potrebujem , mam maminu s ktorou mam vynimocny vztah, mam milujuceho partnera s ktory zijem, mam v chladnicke jedlo ktore ma nasyti. Co mi teda chyba ku stastiu?? Tak to je to co presne neviem.

Kazdy den som vdacna za to co mam ale vdaka vas neurobi stastnymi. To musim sama.

Musim znovu objavit preco to co mi malo pomoct mi viac ublizilo.