Moj problem ako to uz byva ani nie problem. Clovek je zvlastny tvor. Nas mozog pracuje tak divne ze ani sam seba pochopit niekedy nevie.
V tomto bode som Ja uplny genius. Vytvarat fikciu a veci co ani neexistuju. Zelala by som si jeden den nemat vobec ziadne myslienky a len tak sa prechadzat po uliciach Sydney a nemysliet.
V mojej myslienka je vsetko to co som zazila a to co sa deje prave teraz. No a samozrejme buducnost! Mojou jedinou snahou je odosobnit sa od toho ale nievie ako. Vsetky zle skusenosti vo vztahoch dali tomu dalsiemu ten horsie a horsi zaklad az som sa dopracovala k tomu dnesnemu. Nie je ziadna poda na ktorej sa da stavat. Sama nevera, klamstva a prazdne sluby urobili totalne vzduchoprazdno na stavanie. O to horsie ked stretnete niekoho kto ma v sebe ukrytu nejaku cast z kazdeho jedneho vasho byvaleho. Comu asi budete verit? Tomu dobremu co si pamatate z toho vytahu alebo ludsky pesimiznus Vas dobehne? No mna dobehol! a co s tym teraz?
Mam najuzasnejsieho priatela akeho mozem mat ale na co mi je ked sa viacej bojim toho co sa stane a preco sa rozideme a ako to cele dopadne.
Byvame spolu v malicok domceku blizko centra sydney spolu s dalsimi ludkskumi osudmi, ktore nie su prave najlahsie. No a tie maju tiez svoju vahu. Snaha pomoct niekomu Vas privedie k myslienke ze co ak to co sa deje niekomu sa bude diat v kratke dobe aj Vam. Nie je to stresujuce? Pre mna ano.
Vcera vecer prisla spolubyvajuca uplne uplakana, ako z Americkeho filmu, ze jej priatel odchadza domov o par mesiacov a ze je v totalnej depresii a ze to s nou chcet okazmite ukonci. Depresia na oboch stranach. Jej ze chce byt s nim ale do jeho krajiny sa prestahovat nechce a na strane druhej jeho ze nenavidi cele Sydney.Depresia , depresia vsade to pocuvame, recesia ekonomiky ale myslim ze to skor prezivame nie cez penazenky ale myslou.
Ale aby sme sa opat vratili k tomu co mna trapi, v akej slamastike som zase ja?
Chcem dva svety v jednom! Chcem byt slobodna ale mat priatela, chcem byt tu ale mat tu moju mamu. Chcem zivot o ktrom ani neviem ako vlastne ma vizerat. Chcem byt zasnubena ale nemat domov, chcem rodinu ale nemat deti. NIc co spolu dava nejaky zmyslem, Iba ak by sa to dalo vyjadrit tym ze som zena. Ale zial tato vyhovorka sa neda pozuzit na vsetko.
Posledne takmer 2 roky sa ucim zit pre to co je tu a teraz ale ucit sa a vediet nieco previes do reality je tazsie ako sa zda hlavne ked sa ucite a nemate nikoho a bojkotuje vsetko a vsetkych co su okolo vas. Vasa pritomnost je len o praci, ironoiu je ze ked pracujete v turizme a vsetko je ludou a potrebuje s nimi komunikovat. Kazdy vecer si zaleziete do svojej mysacej dierky a nic Vas netrapi a potom ako SOK pridete do Sydney kde mate tolko ludi ze este aj ked ste na velkej Vam tam niekto nieco hovori. Totalna strata sukromia a pokoja na dusi. Jedina zbrat ktoru mate aby Vas vsetci nechali na pokoj a klidili sa z vasho prostredia je byt hnusny ale pokial to nie je Vam prirodzene tak ste z toho na kasu. S bliziacimi sa Vianociami je tlak okolia este silnejsie a pomaly kazdny je vas prikre sladky aby Vam vycaroval peknu naladu a vam sa chce zacat kricat na neho aby vam dal pokoj a potim utekat tak dlho az sa stratite a budete uplne sami a nikde nikoho, KONECNE!
Ale kde najst take miesto ked doma full house, izba s priatelom, skola plna , praca taktiez a potom ? kde najs cas doprezivat svoje emocie z kazdeho dna kde si utriedit co bolo fajn kde najst svoju stratenu rovnvahu? Take miesto ked najde a bude tam moc prist kedy len budem chcet bude najdolezitejsie miesto ake som kedy nasla.
Mnoho ludi hovori ze to miesto je niekde v kazdom z nas ze nema presnu geograficku polohu ale ked je vo vas chaoz ako viete najst spravnu cestu k nemu??
Komentáre
:)